Rozhovor s Robom Bosákom
- február 22, 2020

Rozhovor s Robom Bosákom

Robo Bosák (Robo Rektor) alias Rektor Rap je viacžánrovým umelcom. Okrem hudby s posolstvom tvorí aj prózu. Veľmi silnú a hlbokú, a pritom neuveriteľne ľahkú a krásnu. Ľahkú hlavne v tom zmysle, že človek nemusí byť študovaný filozof, aby hĺbku jeho slov pochopil. To isté platí aj o jeho rapových textoch. My, v Dome umenia Arteska v Detve, sme mali tú česť spoznať Roba a jeho tvorbu osobne, a myslím si, že pokojne môžem napísať za všetkých, ktorí vtedy u nás boli, že tým, čo robí a v čo verí, v nás zanechal skutočne hlbokú stopu. No a práve z tohto dôvodu vám dnes prinášam rozhovor s týmto mladým, nesmierne talentovaným a navyše rozhľadeným mužom.

Takže, Robko, ako si sa ty vlastne dostal k hudobnej tvorbe, k tomu rapu?

– Keď som študoval na vysokej škole a cez víkendy som na internáte nemal čo robiť, lebo všetci spolužiaci odchádzali domov, len ja som ostával sám na izbe, tak som začal písať texty. Potom som nahral prvú skladbu, chytilo ma to za srdce a už ma to nepustilo. Už je tomu desať rokov.

Super. Páči sa mi, že si taký stručný. Viem, že teraz si hudbu nerobíš sám, ale keď si začínal, tak si si robil aj ten hudobný podklad sám?

– Nie, stále mi to robili nejaký chalani, alebo som to kupoval od iných. Ja mám hudobné podklady väčšinou z Čiech a z Rakúska. Takže opäť stručne, hudbu mi robia iní. Ja nie som producent.

Aha, takže, našiel si si tie správne kontakty a nejako tak si sa k tomu prepracoval. Čiže fungoval google a podobne?

– Google zrovna nie. Skôr Youtube a tak. V podstate, keď som si pozeral hudbu a boli tam označení nejakí producenti, tak vlastne touto cestou som ich spoznal.

Tvoje texty, keďže som ich už počula, môžem povedať, že sú veľmi silné a sú trochu iné, ako sme pri rape zvyknutí. Rap väčšinou tá stredná a staršia generácia neobľubuje. Oslovuje skôr mládež. Ono je to zrejme tým, že to je v podstate pouličná hudba a teda aj tie vyjadrovacie spôsoby sú v nej “ pouličné „, mnohokrát plné vulgarizmov, čo tej strednej a staršej generácii väčšinou veľmi prekáža. Ja viem, že v niektorých prípadoch sú takéto výrazy použité na zdôraznenie textu, pointy, ale nie každý je takémuto spôsobu vyjadrovania sa naklonený. V tvojej tvorbe však práve toto nie je, čím sa vlastne líši od toho, čo poznáme. Ty tie texty píšeš úplne inak. Prečo a ako si ty, mladý chalan, prišiel k takým silným textom? Je to niečo celkom iné, ako v rape bežne registrujeme.

– Bude to asi tým, čo všetko som poprežíval, rôzne vnútorné krízy, vnútorné boje. Stále ich prežívam a v podstate, sa stále učím, dozrievam, formujem si nejaké svoje názory, a tak som si povedal, že to všetko chcem prezentovať vo svojej tvorbe, v hudbe. Myslím si, že keď to pomohlo v dozrievaní mne, tak možno tým dokážem inšpirovať aj niekoho ďalšieho.

Myslím si, že určite áno. Veď u nás v Arteske si už svojou tvorbou, vystúpením a tvojimi postojmi inšpiroval väčšinu. Ja by som však ešte rada povedala, že ty si mladý človek a tie silné myšlienky, ktoré do svojej tvorby dávaš, sú, vzhľadom na tvoj vek, dosť nezvyčajné. Ono je to iné, keď človek iba počúva tvoju hudbu, ako keď ťa stretne osobne a vidí, že tie texty nie sú iba texty ale, že je to tvoj životný štýl,  vnútorné presvedčenie. Musím povedať, že z teba ide nesmierne silná, pozitívna energia. Okrem toho máš neuveriteľnú charizmu, ktorou si hneď každého získaš. Napriek tomu, že máš iba tridsať rokov, si taký ten typ, ktorý si dokáže podmaniť davy.

Koľko CD si už nahral a akým spôsobom?

– Tak vydal som dva albumy, ale nie sú to nejaké oficiálne albumy. Skôr sú to demonahrávky. Akým spôsobom? No vytvoril som si doma akože koncert, aké skladby tam chcem mať, v akom poradí, v akej forme budú prevedené. Potom som oslovil jedného skvelého chalana z  Prešova, ktorý mi robí veľmi dobrý zvuk a je aj naladený na mojej vlnovej dĺžke, takže sa mi u neho naozaj dobre nahráva , no a vlastne, keď sa tie skladby zmastrovali, tak som to už len dal zlisovať a teraz s tým chodím medzi ľudí, po podujatiach. Idem si na vlastnú päsť, bez vydavateľstiev.

Presne to som chcela počuť, že ty si všetko manažuješ a vydávaš sám. Prečo nechceš ísť cez vydavateľstvá? Viem o tebe, že ty sa do showbiznisu netlačíš, práve naopak, zvolil si si celkom inú cestu, svoju vlastnú, takže, prečo?

-Pravda je, že ja vydavateľstvá vôbec neoslovujem a v podstate nemám pocit, že tie vydavateľstvá sú pre mňa vhodná cesta. Oni totižto musia v prvom rade zarobiť, česť výnimkám, takže oni potrebujú niečo, čo bude meanstreamové. Preto si robím všetko sám, nikam sa netlačím a teda nie som ovplyvňovaný tým, čo chcú iní. Je to, samozrejme, oveľa náročnejšie, nielen časovo, ale baví ma to a je to pre mňa zároveň veľká výzva.

Viem, že si všetko platíš sám, CD, knihy, cestovanie. Určite je to hlavne drahá záležitosť. Prečo?

– Tak, áno, je to drahé, ale bez toho by som… Neviem si predstaviť, čo by som robil, keby som nerobil hudbu. Stojí mi to za to. Čo sa týka financovania, poviem to takto. Niekto svoj zárobok prepije, niekto ho minie na zbytočnosti, niekto si ho ukladá v banke…, no a ja ho míňam na to, čo ma baví.

Prezradím na tebe, že okrem rapu robíš aj iné veci, čo sa týka písania. O tom nám čo prezradíš?

– No, píšem sem tam. Podarilo sa mi vydať dve knihy, také malinké, vreckové. Jedna sa volá Srdce prírody – je to taká zmes rozprávok a bájok viac menej pre dospelých, a druhá je Mysli, spoj srdce a hlavu, to sú také moderné príbehy, kde sa už dotýkam filozofických tém, také moje “ mudrovanie „. Ono to začalo celkom nevinne. Pred piatimi rokmi by ma ani nenapadlo, že raz budem písať knihy, ale asi to tak život chcel, lebo ja som začal písať články už v roku 2012. Zrejme to bola od života taká príprava na napísanie nejakej knihy. A v podstate som ti ani neodpovedal na to, čo si sa pýtala.

Tak, nie celkom, ale nevadí. Máš teda vydané dve knihy, každá je iná. Tiež viem o tebe, že si cestovateľ. Nie taký ten cestovateľ, ktorý precestuje celý svet, ale cestuješ veľa a…. Vieš čo? Najlepšie bude, ak nám o tom porozprávaš sám, takže:

 – Celé to vzniklo v roku 2015 v Pieninách. To som šiel prvýkrát na tri-štyri dni niekam. Som z chudobnejšej rodiny totižto, takže dovtedy som cestoval jedine k starej mame do Novej Bane na prázdniny. Išiel som teda do Pienin a nejak som cítil, že môžem cestovať sám a pri tom si poupratovať myšlienky, poriešiť si nejaké tie problémy sám v sebe, nabrať novú silu, inšpiráciu a zároveň, tým že som bol na tých miestach, som mohol písať ďalšie nové skladby. Chytilo ma to proste a stalo sa to mojím hobby. Hudba to je pre mňa láska a cestovanie pre mňa znamená pokoj, rovnováha, inšpirácia. Ono vlastne hudbou dostávam von takú tú ženskú energiu – lásku a cit – a cestovaním zase tú mužskú. Ono ma to strašne veľa učí a posúva v živote ďalej. Spoznávam históriu, ľudí, mentality a dáva mi to oveľa viac, ako mi dávala, dajme tomu, škola.

Je úžasné, že ty cestuješ úplne sám.

 – Ono to bolo tak, že na začiatku, vždy keď som niekoho volal, tak nikto nemal čas alebo chuť. Tak som si raz povedal, že keď budem stále na niekoho čakať, tak sa v živote nikdy nikam nedostanem a vybral som sa sám. Teraz som si už na to zvykol. Je to pre mňa oveľa lepšie. Nasadím si vlastné tempo, nemusím sa nikomu prispôsobovať, nemusím robiť kompromisy… Možno to vyznie sebecky, ale proste idem kde chcem, kedy chcem a ako chcem a vlastne tým, že som sám, mám ten priestor upratať si v sebe.

Takže ono to je pre teba v podstate určitý spôsob očisty, psychohygiena. Na záver nám ešte prezraď, čím sa ty vlastne živíš?

– Písaním článkov. Som živnostník, SZČO, robím reklamné služby, ale viac menej píšem. Proste normálne podnikám. Mám už nejakú stálu klientelu.

Ale o aké články vlastne ide?

 – O dizajne, o bývaní…je to rôzne. Začalo to tak, že som oslovoval nejakých ľudí, že chcem písať, nech mi dajú šancu a postupne sa tie referencie spravili tak, že teraz už oslovujú mňa a je to tak dobre. Mám nejakých siedmych-ôsmych stabilnýc klientov. Občas sa to mení, niekto odchádza, niekto prichádza. Nie som klasický novinár. Nepíšem do žiadnych denníkov, ale píšem klasicky na weby odborné články podľa toho, kto čo potrebuje, o architektúre, o bývaní, o dizajne…

To je super. Ty máš teda neskutočný rozhľad potom, keďže je to také rôznorodé.

– Áno, len niekedy je to už také, že keby som necestoval, tak by mi z toho asi šiblo, lebo však psychicky je to vyčerpávajúce stále rozmýšľať. Mám už problémy aj s chrbticou, takže na margo toho cestovania, vezmem bicykel a štyri dni šliapem do pedálov po Slovensku, čiže liečim si chrbticu a mozog od tej práce.

Rovnováha musí byť. Je super, že v tvojom veku si už vieš tú rovnováhu udržiavať. Keď ju aj možno nenájdeš vždy hneď, vieš ako a kde ju nájsť, pretože mnohí ľudia ju hľadajú celý život, ako napríklad ja, a mnohí ju ani nikdy nenájdu.

 – Za toto neviem, či by som mal pripisovať zásluhy sebe, pretože ja som hlboko veriaci. Síce nechodím klasicky do kostola, to teraz keď si ľudia prečítajú, tak ma polovica vyhodí z FB. Asi mi to tak bolo dané možno na začiatku, že som dostal takúto možnosť, príležitosť, a keď to pokazím, tak o to prídem a koniec rovnováhy.

Je to úplne úžasné a ja ti veľmi pekne ďakujem za rozhovor. Som nesmierne rada, že som mala tú česť ťa spoznať osobne.

 – Ja tiež a všetko dobré Arteske prajem.

Nápodobne aj tebe.

 

Autor: Jana Kurivová-Tomaľová