Rozhovor s Andreou Koncovou
- december 14, 2019

Rozhovor s Andreou Koncovou

Fotografka Andrea Koncová z Nitry je autorkou, ktorá sa pohybuje na rozhraní fotografie, grafiky a ušľachtilých tlačí. Vo svojej tvorbe rada analyzuje a skúma spoločenské statusy a pocity ženy.

Dobrý deň, Andrejka. Keďže z internetu sa o Vás človek toho veľa nedozvie, rozhodli sme sa predstaviť Vás a Vašu tvorbu prostredníctvom rozhovoru. Prezraďte našim čitateľom a priaznivcom umenia, prečo práve fotografia? Kedy a ako ste sa k foteniu vlastne dostali?

Dobrý deň prajem. K fotografii som sa dostala už v detstve. Vyrástla som v Martine, medzi nádhernými horami. Tá krása v človeku prebúdza fotografické videnie. Môj otec je vášnivý amatérsky fotograf a ako dieťa som nemohla odolať tej alchýmii pri vyvolávaní čiernobielych fotografií. Vtedy ešte neexistovali digitálne fotoaparáty a vznik fotografie bol pre mňa skutočným zázrakom.

Čo fotíte najradšej, čo je taká tá Vaša srdcovka?

Nemám jednu srdcovku, ale rovno 3. Tou prvou sú témy vychádzajúce z môjho vnútra. Väčšinou sú to vážne témy, týkajúce sa postavenia ženy v dnešnom svete a hľadania jej vlastnej identity. Zobrazujem ich skôr náznakovo, rada nechávam divákovi priestor na vlastný pohľad. Teší ma, ak ľudia v mojich fotografiách nájdu kúsok svojho života, hoci aj úplne iný ako bol pôvodný zámer. Fotenie týchto tém a hlavne spracovanie takýchto fotografií však človeka občas vťahuje do prežívania negatívnych emócií. Preto ich rada striedam s fotením detského sveta alebo prírody. To sú tie moje ďalšie srdcovky. Svet detí je nádherný, pozitívny, plný farieb a emócií. Takýto sa ho snažím aj zachytiť. Najradšej pri činnostiach, ktoré deti bavia. Či už je to hra, alebo záujmové činnosti v škole. No a poslednou mojou srdcovkou je príroda. Príroda je mojou láskou aj potrebou. Myslím, že je to vidieť aj na mojich fotografiách, lebo aj na rodinných foteniach zaberá vždy dôležitú úlohu.

Čo si myslíte o dnešnej umeleckej fotografii všeobecne? Veľa ľudí sa stráca v tom, čo je a čo už nie je umelecká fotografia.

Žijeme vo veľmi rýchlom a veľmi ovplyvniteľnom svete. Ľudia chcú rýchle informácie, rýchle rozhodnutia. Nechcú sa zdržiavať premýšľaním. V umení však takéto skratky nefungujú. Na sociálnych sieťach nájdete označené ako umenie prakticky čokoľvek. Mnoho ľudí to príjme ako fakt. Lenže na umenie si treba nechať čas. Čas vnímať a cítiť. Umenie treba hľadať na miestach na to určených. V divadlách, múzeách a galériách. V každom prípade si človek musí predovšetkým zachovať vlastný úsudok a hľadať vo fotografiách kvalitu a obsah. Neuspokojiť sa s nekvalitnou fotografiou, deklarovanou ako umelecký zámer. Samozrejme, skvelé dielo môže obsahovať zámerné porušenie technických či estetických pravidiel, ale musí na to byť jasný dôvod, podporujúci výslednú fotografiu. Okrem kvality musí mať takéto dielo aj obsah, myšlienku, emóciu. Niečo, čo môže odovzdať ľuďom a primäť ich k zamysleniu. K zamysleniu nad svetom okolo nás, nad sebou samým. Alebo hoci aj nad krásou prírody, nad láskou medzi ľuďmi. Ponúknuť nový pohľad na veci okolo nás, prinútiť človeka spomaliť a zamyslieť sa. Veď hlavným poslaním umenia by malo byť posunúť človeka k tomu, aby sa stal lepším.

Kde ste vystavovali svoje fotografie v tomto roku a aký z toho máte pocit?

Tento rok som mala viaceré autorské výstavy. Konkrétne na Medzinárodnom Festivale Fotografie v Leviciach, v Martine a V Dome Umenia Arteska v Detve. Mám z toho hlavne pocit veľkej vďaky. Vďaky za to, že je mi umožnené venovať sa tomuto žánru fotografie a vďaky za to, že všetky tieto výstavy vzišli zo záujmu druhej strany. Je krásne, keď Vás niekto osloví, že ho zaujala Vaša tvorba a rád by ju zverejnil pre širšiu verejnosť. A je obrovská česť, ak ide o inštaláciu v rámci Medzinárodného Festivalu Fotografie.

Určite pri fotení zažívate rôzne zaujímavé situácie. Môžete sa s nami o nejakú podeliť?

Pravdaže, tých situácií bolo veľa. Jedna z najkrajších sa udiala počas fotenia vernisáže pre ZUŠ Médea, pre ktorú už roky s veľkou radosťou a láskou fotím portréty detí pri práci. Vernisáž bola zhodou okolností práve v deň mojich narodenín a pani riaditeľka ma počas príhovoru pred plnou sálou rodičov vyzvala, aby som prišla ku nej, poďakovala mi za našu krásnu spoluprácu a odovzdala mi v mene celej ZUŠ tortu. Bol to pre mňa veľmi dojímavý okamih.

Aké iné koníčky, okrem fotenia, máte?

Keďže mám 3 deti, snažím sa s nimi tráviť čo najviac voľného času, ak sa dá, tak na horách.

Aký je Váš vzťah k iným druhom umenia? Ťahá Vás to aj iným smerom?

Milujem hudbu a tanec. Hrávala som na klavíri, ale dnes sa k nemu už dostanem veľmi málo. Ďalší môj obľúbený druh umenia je divadlo. Priznám sa, že čím ďalej, tým viac ma začína baviť ochotnícke divadlo. Napriek tomu, že v ňom nehrajú vyštudovaní herci, akosi viac mu verím. Možno preto, lebo aktéri sami veria tomu čo hrajú. No a ešte je tu literatúra, ktorej som kedysi venovala veľa času, no dnes sa jej už venujem naozaj málo

Mohli by ste nám vyzradiť aj čosi zo svojho súkromia? Napríklad, či sa fotografiou živíte, alebo máte aj iné zamestanie?

Pracujem v malej firme, viac menej ako komerčná fotografka, čo považujem za výhodu. Som človek, ktorý sa snaží robiť svoju prácu na 110%, takže si neviem predstaviť, že by som sa venovala dvom rozličným činnostiam. Okrem toho mám úžasnú rodinu, ktorej sa tiež snažím dať maximum.

Na záver nám ešte prezraďte, čo chystáte v najbližšej dobe? Kde môžeme obdivovať Vašu tvorbu momentálne a kde v budúcnosti?

Je december, takže tento pracovný rok pomaly ukončujem. Posledná tohtoročná výstava je zbalená a postupne pracujem na ďalších sériách fotografií pre úplne novú výstavu. Chce to však čas, pretože takéto fotografie musia prejsť určitým vývinom, od nápadu, cez realizáciu a následné spracovanie. Niekedy to trvá pár dní, niekedy však aj pár rokov. Niektoré zo sérií sú už hotové, iné sú ešte iba v mojej hlave, čakajúce na vhodné podmienky pre realizáciu. Verím, že v priebehu budúceho roka budem mať dostatok materiálu pre inštaláciu novej výstavy.

A čo dodať na záver? Veľmi pekne ďakujem za tento rozhovor a Váš vzácny čas, ktorý ste venovali nielen mne, ale hlavne našim čitateľom a priaznivcom umenia, a úprimne Vám za nás všetkých prajem veľa úspechov nielen v tom umeleckom, ale najmä osobnom živote.

Autor príspevku: Jana Kuricová-Tomaľová