Rozhovor s Petrom Šrankom
- november 12, 2019

Rozhovor s Petrom Šrankom

Peter Šrank, prezývaný Kefo, je spisovateľ, textár aj pesničkár s gitarou. Píše romány, glosy, aforizmy, epigramy, poviedky, poéziu a krátke publicistické žánre. V slovenskom rozhlase mal 5 rokov glosátorské okienko, v ktorom pravidelne uverejňoval svoje glosy. Pre rozhlas tvorí tiež fejtóny a humoristické scénky. Jeho tvorba je charakteristická najmä jeho inotajovým oplzlizmom. Tvorí však aj rozprávky, básničky a pesničky pre deti. Na svojom spisovateľskom konte má také skvosty ako poeticko-erotický román „Muzofil“ o mladom nádejnom spisovateľovi Pykovi, zbierku rozhlasových glos pod názvom „Jednohubky“ či novinku „Simultánky“ – knihu s dvomi CD a poukázaním na to, aký je rozdiel medzi poéziou a textom.

Prajem Ti krásny deň, Peťo. Začnem celkom netradične: Prečo práve Kefo? Ako si k tejto prezývke prišiel?

Zvykol som si zjednodušovať odpoveď na túto otázku, lebo nech poviem, čo poviem, aj tak si každý myslí, že je od slova kefovať. Tak načo sa namáhať. Ale pravda je taká, že som kedysi v praveku internetu potreboval prezývku, ktorá by bola unikátna, aby som nemusel mať mailovú adresu peter586 a podobne. Niekto mi v komentároch vymyslel prezývku Kefo, prijal som ju. Použil som ju ako meno pre email a kadejaké diskusné účty a zrazu ma tak ľudia začali volať. Dodatočne som zistil, že nie je úplne mimo, lebo moje meno Peter je v aramejčine Kefas, takže Ježiš asi v skutočnosti (keďže sa tam hovorilo viacerými jazykmi) povedal Peter ty si Kefas ty si Šuter ty si Rock ty si Skala.

Inotajový oplzlizmus – čím Ti učaroval, keďže je dosť často súčasťou tvojej tvorby?

Reálny život (a reálna tvorba) je aj o oplzlosti. Čo si budeme nahovárať. Stačí sa pozrieť na ľudovú tvorbu. No sú prostredia, médiá (rozhlas a televízia pred desiatou večer) či cieľové skupiny (deti, moralisti…), kde nemá šancu sa v priamočiarej forme presadiť. No ak sa oplzlosť servíruje vtipne, nenápadne, dvozmyselne, akoby omylom – teda inotajovo – vtedy prejde aj v zakázanej zóne. Preto ju mám rád,  občas ňou svoju tvorbu okorením a podľa reakcií druhej strany vidím, že radosť je väčšinou obojstranná.

Keď poviem slovo Letavy, čo Ťa napadne ako prvé? Môžeš našim čitateľom a priaznivcom priblížiť, o čo vlastne ide?

Letavy je názov letného umeleckého tábora, ktorý sa už viac ako tridsať rokov koná v druhý augustový týždeň v strede Slovenska, aktuálne v rekreačnom stredisku Kokava Línia medzi Látkami a Kokavou nad Rimavicou. Asi tristo účastníkov rôzneho veku cez deň pracuje v tvorivých dielňach a zvyšok dňa sa zabáva (a trochu aj spí). Názvy jednotlivých dielní hovoria za všetko – napríklad herecká, tanečná, pantomíma, extrémne písanie, fotografická, hudobno-textárska, výtvarná, umelecké kováčstvo, keramika… nedá sa mi vymenovať všetky, lebo sa počas rokov trochu obmieňajú. Takže kto si chce skúsiť umeleckú tvorbu pod dohľadom skúseného letora (často profesionálneho) a zároveň zažiť pocit akejsi čarovnej spolupatričnosti, nech sa páči. Ja môžem vrelo odporúčať, niekoľko dielní som absolvoval ako účastník a hudobno-textársku ako dlhoročný lektor.

Verím, že máš z Letáv mnoho veselých príhod. Keďže viem, aký skvelý rozprávač si, prosím Ťa, aspoň o jednu sa s nami podeľ.

Letavské príhody sú čarovné len pre tých, ktorí už letavákmi sú. Je to iný svet. Akákoľvek, na ktorú si spomeniem, si pýta veľa vysvetľovania, čím stráca čaro. Preto namiesto odpovede na túto otázku odporúčam – choď na Letavy a zaži si svoju veselú príhodu. Ver mi, nebude len jedna.

Ďakujem a teraz môžem prejsť k tej obligátnej, úvodnej otázke: Ako sa ti momentálne darí?

Na túto otázku zvyknem obligátne odpovedať „Čo sa budem ohovárať.“ Ale teraz naozaj. Záhradka zarodila, hubárska sezóna bola výborná, moje vibramy majú na tachometri ďalšie krásne kilometre na Slovensku a v Španielsku, vyšlo mi CD a dopísal som nový román. Moje meno sa objavuje v titulkoch televíznej talkshow Čau, Lujza! a pesnička Malé plusy, ktorú som napísal pre Sto múch, sa začína chytať v rádiách. Takže asi sa mi darí dobre.

Na čom momentálne pracuješ a čo chystáš v najbližšej dobe?

Nový poviedkový román som odovzdal do vydavateľstva, ale chcú odo mňa dopísať ešte jednu poviedku, lebo naozaj je zatiaľ skôr novelou. Na tom pracujem a celkom si to užívam, lebo som hlavného hrdinu poslal na Balkán a to sú celkom iné dramatické možnosti. Naviac tam zužitkujem svoje znalosti tejto lokality, ktorú rád a opakovane navštevujem. Keď skončím, musím sa vrhnúť na textovanie, lebo mám zopár restov, kadekomu som nasľuboval a stále odkladám. Nerád totiž tvorím vo viacerých odlišných žánroch súčasne.

Ako si sa vlastne k literárnej tvorbe dostal? Ťahalo Ťa to k písaniu už od detstva?

Od detstva ma lákalo čítanie (bol som notorický čitateľ) a mal som rád slohy a písanie pre školský časopis, čo však za skutočnú literárnu tvorbu ešte nerátam. Situácia sa zmenila hneď po prechode na vysokú školu, kde som na intráku ako spolubývajúceho dostal kamaráta s gitarou. Chytil som ju do ruky a v rámci učenia som hneď zložil svoju prvú pesničku. Potom ďalšie, od textov piesní nebolo ďaleko k básňam a časom sa pridali ďalšie žánre. Je to aj moje prekliatie, lebo píšem veľa žánrov a ťažko sa potom vydávajú, lebo epigramov mám za pol knihy, aforizmov za štvrť, esejí za dve tretiny… ale našťastie čas je na mojej strane a veci začínajú dozrievať do niečoho uceleného.

Teraz preskočím na trochu inú tému. Viem o tebe, že si celkom náruživý turista a naše Slovensko je ti pritesné, takže každoročne podnikáš turistické dovolenky mimo SK. Ktoré zaujímavé oblasti si už pochodil, a ktorý kraj Ti učaroval najviac?

Mňa zaujíma iba príroda, preto sa snažím mestá, históriu a kultúru obchádzať. V mnohých krajinách mám pochodené všetky dôležité pohoria, no nebol som v ich hlavnom meste. Takže dva týždne v horách, k tomu jedno popoludnie na zaujímavé mesto a jedno na okúpanie sa v mori je dovolenka, ktorú si viem vychutnať. Snažím sa striedať Balkán (lebo je ešte ako-tak turisticky divoký) a zvyšok Európy. Ak by som mal vymenovávať krajiny alebo destinácie, tak Alpy, Maroko, Rumunsko, Zakarpatská Ukrajina, Korzika, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Fínsko, Bulharsko, Albánsko, Nórsko, Apeniny, Srbsko, Pyreneje… Každá mala čosi do seba, ak by som mal vybrať naj, potom asi Nórsko, Fínsko a Korzika.

Na záver nám ešte prezraď, akú krajinu sa chystáš navštíviť najbližšie leto?

Ešte nie je rozhodnuté, ale vo výbere sú Island, Írsko, Škótsko a Macedónsko.

Ďakujem krásne, Peťo, za rozhovor a prajem Ti ešte veľa tvorivých nápadov dotiahnutých až do úspešného konca.

Autor príspevku: Jana Kuricová-Tomaľová