Rozhovor s Emily D. Beňovou
- október 18, 2019

Rozhovor s Emily D. Beňovou

Emily D. Beňová je slovenská spisovateľka, ktorá sa venuje romantickej, erotickej a fantasy literatúre. Ako autorka si prešla prekážkami, vypočula si mnohé odmietnutia a dnes patrí k najobľúbenejším spisovateľkám zo Slovenska.

Dobrý deň, Emily. Moja prvá, „netypická„ otázka na teba:
Kedy a prečo vlastne si začala písať?

Písanie ma začalo baviť asi v trinástich rokoch. Prišlo to samo, spontánne. Spomínam si, ako som si v ten osudný deň sadla za dedkov veľký, písací stôl a „ vyklepala „ na ňom svoje prvé básničky. Potom to už išlo akosi samo. Skúšala som krátke príbehy a postupne sa z toho stala vášeň.

Prezraď našim priaznivcom, aký druh románov píšeš?

Pôvodne som začala písať fantasy. V tom som sa doslova našla, ale roky odmietania mojich fantasy diel ma prinútili rozšíriť obzory a skúsila som ženské romány. Fantasy je mi však stále najbližšie.

Prečo práve fantasy?

Lebo milujem nespútanosť. Zbožňujem tú neviazanosť, kedy môžem fantazírovať a nedržia ma žiadne hranice.

Aké boli odozvy vydavateľstiev na tvoj prvý rukopis?

Nespadám do ich edičného plánu. – Toto bolo ich najčastejšou odpoveďou. Mnohí ani neodpovedali a niektorí napísali, že fantasy nevydávajú. Avšak, čo sa týka ženských románov… Keď som svoj prvý poslala do vydavateľstva, odpoveď mi prišla doslova obratom so slovami: „ Kde ste doteraz boli? „

Koľko knižných titulov už máš na svojom konte?

Juuuj… musím spočítať. Zatiaľ 19, no čoskoro mi vyjde 20 kniha, z čoho sa nesmierne teším.

To je krásne, okrúhle číslo. Je vidieť, že nezaháľaš. Máš nejakú knihu, ktorá ti po prečítaní ostala natrvalo v hlave?

Tých kníh je viac, no uvediem aspoň poslednú, ktorá mi dlho po prečítaní nedala pokojne spávať. Je to Rekviem pre anjela od Michaelly Elly Hajdukovej. Tá kniha si ma získala. Najskôr je to aj tým, že milujem fantasy a mystery. Je to proste moja šálka kávy.

Keďže Arteska je Dom umenia, aký je tvoj vzťah k iným umeleckým smerom?

Milujem umenie. Či už hudbu, kreslenie alebo fotografovanie. Skúsila som rôzne možnosti, lebo sama som kreatívny človek, ktorý potrebuje vždy niečo tvoriť. Našla som sa však hlavne v písaní. Hru na klavíri som vzdala. Nešlo mi to. Fotenie, rovnaká katastrofa. Vždy som chcela vedieť kresliť, ale na mojich obrázkoch by ste sa akurát tak zasmiali.

Viem o tebe, že sa literatúre venuješ aj inak ako autor, mám na mysli vydavateľstvo. Môžeš nám prezradiť, o čo presne ide a ako si sa k tomu vlastne dostala?

Áno, je to pravda. Som majiteľkou, alebo ak chcete riaditeľkou e-shopu 1000kníh.sk. V podstate sa venujem iným autorom, ktorým pomáham s vydávaním e-kníh. Nie raz som však dopomohla autorom aj k vydaniu kníh. Nie som vydavateľ, ale to čo robím, ma baví. Rada pomáham iným a teší ma, keď vidím, že tí, ktorým som pomohla, si moje rady vzali k srdcu a bojujú za svoj sen aj naďalej.
Ako som sa k tomu dostala? Nuž, bola to asi len šťastná náhoda a skvelý vzťah, ktorý som mala s prvou majiteľkou e-shopu, Soničkou Rebrovou. Predtým bola mojou vydavateľkou a medzi rečou mi ponúkla možnosť odkúpenia e-shopu 1000kníh.sk. Chvíľu som to zvažovala. Riadiť niečo také zaberie veľa času a ja som si uvedomovala všetky možné obmedzenia a povinnosti. Nakoniec som jej ponuku prijala a už viac ako rok vediem e-shop, ktorý je čoraz úspešnejší.

Čo ti, okrem povinností, prináša táto tvoja druhá aktivita?

Veľmi veľa. Šťastie iných ma nabíja novou energiou. Je to doslova môj doping. Som ochotná vstať aj o pol noci, ak je to nutné, a pomôcť tam, kde moju pomoc práve potrebujú. Vlastne si plním sen, o ktorom som ešte pred dvomi rokmi ani netušila. Baví ma, to čo robím a makám na sebe naozaj tvrdo, aby som si po čase mohla povedať: odviedla som dobrý kus práce.

Vieš nám vyzradiť aj nejakú veselú príhodu, ktorá je spojená s tvojou tvorbou alebo vydavateľskou činnosťou?

Raz sa mi v Košickom kníhkupectve stala taká milá príhoda. Stála som pri regáloch a hľadala svoje knihy. Vtedy som si všimla, že jedna dáma v pokročilejšom veku stála vedľa a nazerala do jednej mojej knihy. Tešila som sa, že ju zaujala, a tak som nenápadne pristúpila. Pozrela sa na mňa, potom do knihy a zase na mňa. Usmiala som sa a ona: „ No ale vy vyzeráte ako tá autorka. „ Nahla som sa nad knihu a pozrela sa na obrázok. „ Veru, aj mne sa vidí. „ „ Už ste to čítali? „ pokračovala pani a ja som sa len milo usmiala a prikývla. „ Áno a veľakrát. Ale to bolo ešte predtým, ako som ju vydala. „ Tej tetuške skoro oči vyskočili z jamôk. Knihu si hneď kúpila a ja som jej ju priamo tam podpísala. Ten pocit stál naozaj za to. Mojich päť minút slávy.
Čo sa týka vydavateľskej činnosti, tam sa mi raz stala taká veselá príhoda, keď som si po prvý raz šla pre vytlačené knihy, ale pri mojom mene sa zatvárili skepticky, že takú dnes nečakajú. Až pri Emily D. Beňová prikývli, že: „ Jaaaaj, tak takú čakáme. „

Čo ako autorka pripravuješ pre svojich čitateľov a nadšencov v najbližšej dobe?

25.10.2019 mi vychádza kniha „ Kým nás pravda nerozdelí „, ktorá bude tohtoročnou novinkou, ale časom plánujem vydať znova aj fantasy, aby som potešila všetky svoje čitateľské základne.

No a na záver mi nedá neopýtať sa, aké máš dojmy z Artesky, v ktorej si mala nedávno možnosť odprezentovať svoju tvorbu?

Robíte to so srdcom. Ja som od vás odchádzala ako od niekoho, koho poznám roky a nie zopár hodín. Boli ste skvelí a ja som šla preč s ťažkými nohami, lebo som sa s vami cítila tak dobre, že zostať bolo zrazu priveľmi lákavé. Dodnes na to rada spomínam a myslievam na všetkých, ktorých som tam mohla spoznať. Cítila som sa medzi vami ako medzi Svojimi. To, čo pre nás umelcov robíte, je naozaj úžasné. Spájate nás a to je na tom to najkrajšie.

V mene Domu umenia Arteska, ale samozrejme aj v mojom vlastnom, veľmi pekne ďakujem, Emily, nielen za tento exkluzívny rozhovor, ale aj za účasť na našej akcii Dom Plný Umenia III.. Zároveň Ti prajem, za nás všetkých, ešte veľa tvorivých nápadov, veľa spokojných a nadšených čitateľov a priaznivcov tvojej tvorby, úspechy pri vydavateľskej činnosti a riadení e-shopu 1000kníh.sk, no a hlavne veľa šťastia a spokojnosti v osobnom živote.

Autor príspevku: Jana Kuricová-Tomaľová